Ako som si zvysil uroven stastia

Kazdy den, ked chodim z prace domov a bola "zaberacka" som riadne vystaveny a nemam naladu takmer na nic. Po prichode domov by som najradsej lahol a spal. Nastastie mame dvojrocnu dcerku, ktora uz len svojou pritomnostou robi radost. Avsak. Momentalne je dcera aj s manzelkou na vidieku.

Ako to teda urobit, aby som bol nezavisly od toho, ci je dcera doma, alebo nie? Okrem toho, nie vzdy ma len dobru naladu a niekedy vie byt vecer s nou naozaj "o drzku". Naucil som sa jednu techniku, ktora je naozaj ucinna. Tou technikou su vdacnosti. Co? Vdacnosti? To je nejaka technika? No mozno to nie je technika, ak sa niekomu podakujeme ked nam urobil/a sluzbu. Za techniku to mozeme pokladat, ked si umyselne vdaka vdacnostiam zmenime naladu. No schvalne. Ake tri veci sa vam dnes stali, zazili ste, alebo ste boli svedkami, za ktore mozete byt vdacni? A to moze byt naozaj hocico. Usmiala sa na vas kolegyna, s niekym ste sa konstruktivne pohadali, stihli ste autobus. Hocico. Neviem ako vy, ale ked sa nad takymito situaciami zacnem zamyslat ja, tak zrazu, nech som mal predtym hocako zlu naladu, citim (a je to naozaj mimovolne) ze sa mi dvihaju kutiky ust a zacinam sa usmievat. Zla nalada uz odisla prec a mne je fajn. 

No a teraz to najlepsie. Uz som si z tohto urobil navyk. Dosledkom je, ze sa citim viac stastny ako spokojny. Takmer na vsetko, na co si spomeniem, je uzasne. No nie, ze by sa zrazu zacalo objavovat tolko krasnych a super veci. To som len zmenil pohlad. Nezameriavam sa na tie neprijemne veci, ale zrazu vidim viac tych pozitivnych. Nie je to ani o tom, ze by som sa tym neprijemnym zazitkom vyhybal. To nie, tie si treba urcite prezit. A na konci, ked vyriesite zlozitu situaciu, tak este aj za tu mozete byt vdacni, pretoze vas tato navonok neprijemna situacia posunula dalej.

No a uplny dosledok? Kade chodim, tade sa usmievam. To sa fakt neda neusmievat sa, ked som stastny. To da rozum, nie? No dobre da sa aj neusmievat, ale to by som sa musel premahat. Zaujimave su vsak reakcie okolia. Niekde som cital, "usmievaj sa, bude sa usmievat cely svet". Nie je to pravda. Ludia okolo mna sa pytaju na com ficim, zda sa im, ze som uchyl a pod. Fakt som sa este s pozitivnou reakciou nestretol. Teraz neviem. Mam sa naucit inak usmievat? Trocha sa kontrolovat? Alebo to mam mat na haku? Ved koho co do toho, aku mam naladu? No nie?

Autor obrazka: John Mueller

Triky s pamatou a s mozgom

Aj vam sa obcas stane, ze nemate pri sebe kluce ked odchadzate z prace ci domu, zabudnete penazenku alebo mobil a musite sa vratit spat? Mne sa to stavalo casto. Ak je pravda, ze ak sa vratite stane sa nestastie, potom uz viem preco boli vsetky nestastia na svete. Bolo to kvoli mne a kvoli mojmu zabudaniu. Ale uz je tomu koniec. Ako som sa vysporiadal s tymto nemylim neduhom? Pouzil som trik.

Vypozoroval som ho u mojho sefa, ktoremu sa tieto veci nestavaju. Jeho vystupy a kalkulacie boli vzdy skvele. A ja som si hovoril: ten chlap musi byt dokonaly. Co vsetko on musi nosit v tej svojej hlave a ako to musi spracovavat aby nic nezabudal? A raz som ho pristihol. Bol cas odist z prace, ked som bol unho v kancelarii. Ked uz bol zbaleny, zacal sa sacovat a ohmatavat, akoby ho nieco svrbelo a hovoril si: notebook mam, mobil mam, kluce. Aha este kluce. Vybral si kluce zo suflika. Takto pokracoval, az kym nepresiel cely zoznam. A ked uz to mal vsetko
prejdene, urobil to rychlo este raz.

BLIK. V hlave sa mi rozjasnilo. Tak takto to funguje. Hned som si urobil zoznam veci, ktore si nosim z domu do prace a spat. Napocital som ich pat. Ked teraz odchadzam z domu, alebo z prace, vzdy si prechadzam vsetky veci zo zoznamu, kym ich nie je pat. Ak mam len styri, nieco som zabudol. Kym to nenajdem, neodchazam. Verte mi, nie raz mi to zachranilo kluce, okuliare ci mobil. Odvtedy uz si veci nezabudam. Jedine vtedy, ked si zabudnem skontrolovat zoznam. Ked sa mi vsak tento navyk dostal pod kozu, uz sa mi nestava ani to.

Na zaver jeden bonus. Raz sa mi stalo, ze som sa zabuchol. Odvtedy mam z toho hrozu, najma teraz ked mame malu dceru. Vymyslel som si maly trik, vdaka ktoremu sa mi uz nic take nestalo. Vzdy ked odchadzam z bytu, vkladam kluc este do otvorenych dveri. Bez toho, aby som zavrel klucom, dvere nezatvaram. Ked je kluc z vonkajsej strany, mate istotu, ze nie je vnutri (sic). V tom horsom pripade este vsunuty do zamku a zalomeny.

A co vy? Mate nejaly svoj maly trik ktory vam pomaha s pamatou, ci v roztrzitosti? Napiste do komentarov.

Recenzia: Cesta praveho muza

Rad citam knihy o osobnom raste. Aj ked v poslednej dobe mam uz dojem, ze vsetko uz bolo napisane, najdu sa vynimky, o ktorych si poviem, ze stali za to. Ci je mozne si toto povedat aj o knihe Cesta praveho muza, resp. moj pohlad na vec, napovie nasledujuci prispevok.

Cesta praveho muza

Ku knihe Cesta praveho muza som sa dostal takmer ako ku vsetkemu. Nahodou. V povodnom odporucani islo o clanok s tantrickym sexom, kde tuto knihu spominali len mimochodom. Videl som niekolko recenzii na knihu a vsetky boli tak vysoko pozitivne, ze som neodolal a kupil som si ju aj ja. Podme sa teda pozriet, ako tato kniha moze pozitivne ovplyvnit nase zivoty.

Pred zacatim citania knihy som mal vysoke ocakavania vzhladom na odporucania, ktore som cital, videl, pocul. Ked som vsak zacal knihu citat, nemohol som sa zbavit pocitu, ze je to suhrn rad, co a ako robit a ktore by zvladol napisat kazdy trochu skusenejsi muz. Takmer som citil sklamanie, ktore som zahnal prave este hlbsim citanim. Odrazu som sa vsak pristihol, ze si podciarkujem vety, robim si poznamky a naozaj sa nad sebou vazne zamyslam. To sa mi pri knihach podobneho typu nestava casto. Vacsinou si taketo knihy precitam na jeden dych, alebo ich pretrpim, alebo nedocitam. Cestu praveho muza som tiez mal v plane precitat za jeden, dva vecery, takmer nad kazdou kapitolou si vsak meditujem, zamyslam sa nad nou a hlavne nad sposobom aplikacie v realnom zivote. Pre ukazku niekolko citatov, ktore ma oslovili:

- Bojazlivy muz, ktory vie o svojom strachu, je spolahlivejsi, ako muz, ktory o svojom strachu nevie.
- Keby ste sa nebali, zivili by ste sa tym istym co teraz?
- Venujte sa aspon hodinu denne tomu, co vam prinasa najviac radosti - co citite hlboko v srdci, ze musite urobit - aj ked vam v tom zdanlivo brania vase kazdodenne povinnosti.

Kniha je urcena primarne pre muzov, ale tiez pre zeny s prevazujucou muskou podstatou. Tuto ambivalentnost pritom nepovazuje za zlu, alebo nevhodnu, dolezite je sam pred sebou si priznat ktora podstata prevazuje a tej nechat priechod.

Niektore kapitoly s Vami mozu zarezonovat, o niektorych ani neviete, ze boli napisane. V globale mozno povedat, ze autor sa snazi apelovat na muza v nas, aby sa chopil zodpovednosti a zil smerom ku vyssiemu principu. Dokonca tento vyssi princip prevazuje nad zelaniami manzeliek, deti a rodiny, avsak pri zachovani vsetkej zodpovednosti voci nim, praci a svojim znamym. Vyzdvihuje polaritu muza versus zeny. V zavere knihy je bonbonik v podobe cvicenia, ktore uci muza prezit orgazmus celym telom. Je tu tiez tzv. intimna joga pre muzov aj zeny.

Osobne mozem odporucat nielen muzom, ale aj zenam, aby si precitali, ako by mohol vyzerat muzsky svet. A bude tiez zaujimave sledovat, ci aj vo Vas tato kniha rezonuje a ci sa zeny tiez stotoznuju s "pravym muzom".