Ako sa programujú deti

Všetci programujeme. Seba, ale aj iných. Ako to viem? Sám som naprogramovaný. S niektorými programami som spokojný, s inými menej. A dokonca sa mi podarilo niektorých ľudí aj naprogramovať. Poďme sa spolu pozrieť na to, ako môžeme seba, alebo iných naprogramovať.

Na kom najlepšie vidieť účinok programovacích viet? No predsa na deťoch. Tabula rasa, všetko, čo potrebujete, si na nich naprogramujete.

Príklad: Večer, ukladáte dieťa do postieľky. To sa škerí, ukazuje dva zúbky, zvonivo sa smeje, keď vtom… Rrrrrrrr. Dobrý sused začne vŕtať. Dieťa otvorí oči a začne sa obzerať. Vtedy mu hovoríme: “Neboj sa, neboj, to nič nie je”. Keď sme to zopakovali asi po treťom vŕtaní, zrazu začala byť táto veta naozaj aktuálna. Keď sa vŕtanie začalo niekedy inokedy, asi po piaty krát, dcéra zmraštila tvár. Pomaly sa začali drať kvílivé zvuky, ktoré vyústili do srdcervúceho plaču. No a nebudem tu okolkovať, zrazu bolo cítiť, že tráviaci trakt pustil niečo do plienky.

Ale to nebol jediný príklad programovania. Keď sme sedeli za stolom, naložil som si kapustu. Chcela si dať aj dcéra. Vtedy asi dvojročná. Manželka jej hovorí: “Daj si ak chceš, ale je to kyslé. Nebude ti to chutiť.” Julka sa zagrimasila. “Fuj, je to kyslé.” Ani sa jej len nedotkla. Nikdy predtým o kyslej chuti nepočula. Zato odvtedy nemá rada kyslé. Ak jej niečo nechutí, je jedno akú to má chuť, horkú, kyslú, slanú, tak je to “kyslé”.

Celkovo s programovaním majú veľké skúsenosti na vidieku. Keď prídem na liptov, tak často počujem, ako dospelí kričia na deti: “spadneš!”. Kuriózna situácia nastala, keď moja dcéra sa naháňala so svojim bratrancom. Obidvaja asi dva roky. Bratrancová mama kričí, ani nie, nebež, lebo spadneš, ale len: “spadneš”. Ako to povedala, Marcel síce nič, ale Julka bác na zem. Niekedy neviete, koho svojim programovaním zasiahnete

Teraz už verím, že všetky traumy a úspechy, či neúspechy sa rodia v detstve. Prosím programujte svoje deti pozitívne. A vlastne aj seba. Aby sme tu mali veľa sebavedomých a šťastných ľudí.

Toastmasters, alebo efektívna práca na sebe

Ku Toastmasters som sa som sa dostal ešte kedysi dávno, keď som ešte ženatý nebol (čo znamená dávno :). Ale to nie je podstatné podstatné je, že hneď od začiatku som bol myšlienkou Toastmasters uchvátený a doteraz je to pre mňa výborná platforma vďaka ktorej môžem na sebe pracovať.

Čo to vlastne Toastmasters je? Je to klub, ktorý navštevujú dobrovoľníci bez ohľadu na náboženstvo, vek, pohlavie, vzdelanie. Niekedy ani neviem pomenovať, čo vlastne všetkých ľudí tam spája. Cieľom je naučiť sa prednášať na verejnosti tak, aby sa rečník cítil komfortne a ostatní mu rozumeli. Druhým cieľom je naučiť sa viesť ľudí. Všetci navštevujú klub dobrovoľne. Dobrovoľne sa zapájajú do činností. Tým, že každý chce dosiahnuť cieľ, ktorým je naučiť sa rečniť, prípadne viesť, chce automaticky čo najviac z klubu získať. A čím viac chce z klubu získať, tým viac sa musí zapojiť do činností. Tým vzniká synergický efekt, keď sa každý snaží získať čo najviac zo systému, tak vlastne systému stále viac dáva. Inými slovami, keď sa snažíte sa viac obohatiť, tak vlastne obohacujete ostatných.

Ako to celé funguje? V Toastmasters sa pracuje podľa manuálov. Sú dva základné manuály - Zručný rečník (v angličtine "competent comunicator") a Zručný líder (v angličtine "Zručný vodca"). Aby ste splnili základný manuál "Zručný rečník", pripravíte si desať rečí. Tie potom prednesiete na pódiu pred publikom. Každý projekt z manuálu má svoj čiastočný cieľ, vďaka ktorému sa prenesiete z jednoduchého státia na pódiu až po rečníka, ktorý vie inšpirovať publikum. Ak sa chcete stať Zručným rečníkom, tak sa zapájate do ostatných rolí na stretnutí. Určite je potrebné, aby rečník dostal spätnú väzbu - líderská schopnosť. Treba organizovať meeting a pod.
Toto všetko prispieva ku tomu, aby ste sa naučili vodcovským schopnostiam. No a keď "tam vonku" príde na rad situácia, keď budete potrebovať niekoho viesť, napríklad zorganizovať stretnutie, budete už vedieť čo je potrebné urobiť, aby všetko prebehlo tak, ako má. Nemôžem, len Toastmasters odporučiť každému, kto chce na sebe pracovať. V súčasnosti je klubov po celom Slovensku celkom dosť. Ostáva len nájsť si svoj najbližší a zúčastniť sa. Okrem uvedených výhod vás čakajú bonusy v podobe neopakovateľnej atmosféry, prajného členstva, veselých improvizovaných rečí, a keď máte šťastie, tak aj super afterku. Takže pekne na tento odkaz. a verím, že najbližšie sa uvidíme na pravidelnom stretnutí.

Systema Ryabko masáž po tretie

Ako čas ide, opäť zavítal Alex do Bratislavy. Po tretí krát som mal teda možnosť okúsiť Systema Ryabko masáž. Nebudem opisovať priebeh, ten už je viac menej jasný. Mám ale pár postrehov ohľadom prežitého.

1. Pri masírovaní som si uvedomil, že neexistuje bolesť. Existuje len nesprávne spracovaný podnet, ktorý naše telo, či myseľ vyhodnotí ako bolesť. Keď mi totiž Alex pritlačil paličkami na bolestivé miesto, povedal: "Uvoľni sa." Chvíľu som nechápal. Ako sa môžem uvoľniť, keď ma to bolí. Potom som sa na chvíľu upokojil a sústredil som sa na bolestivé miesto. Uvoľnil som ho. Kupodivu, bolesť zmizla.
2. Keď kričíme, alebo plačeme od bolesti, neodstráni to našu bolesť. To len chceme dať vedieť svetu okolo, aby sa o nás postaral. A svet keď je v poriadku, tak sa o nás nepostará. Potom sa máme uvoľniť a bolesť odíde.

A ešte jedna zaujímavosť. Alex vytiahol ostré paličky, aké som u neho ešte nevidel. Hovorím mu: "Tie sú riadne ostré." "Tie sú špeciálne pre teba. Máš to riadne hlboko."

To som zvedavý na štvrté pokračovanie.

Systema Ryabko masáž po druhé

Keď som bol prvý krát na masáži Systema Ryabko, vravel som: "vedel som, že to bude zlé, ale že to bude až také zlé, to som netušil." Prišlo teda druhé kolo. V Bratislave sa na pozvanie trénera Slava opäť objavil Alex. Využil som príležitosť a prihlásil sa na "paličkovanie". Reakcia môjho tela bola o poznanie lepšia. Paličky sa hladko kĺzali po chrbte a keď našli uzlík, Alex sa danému miestu venoval trochu dlhšie. Hore, dole, hore, dole. Chvíľu som mal na začiatku pocit, že tá masáž je príjemná. Trochu som mal problém pri masáži krku. Vtedy má byť hlava opretá o čelo na zemi. No a treba stále dýchať - nádych nosom, výdych ústami. Keďže som práve prežíval svoje alergénne obdobie, bol to problém. O chvíľu už príjemný pocit z paličkovania neplatil. Pri prechode paličkami po tele som cítil bolesť. Ale aj keď to bola bolesť celkom veľká, predýchal som to. No aj tak to bolo nepríjemné.

Keď si porovnám prvú masáž s druhou, hlavný rozdiel bol najmä v tom, že prvý krát som necítil ani tak bolesť, resp. bolesť nebola tým dôvodom na plač. Tým dôvodom bol akýsi ťažko definovaný pocit. S určitosťou môžem povedať len to, že to bola emócia, ktorá sa drala von. Ako som už napísal, pri druhej masáži som už bolesť cítil. Tým, že som sa držal statočne a bolesť som predýchaval, Alex si dovolil po mojom chrbte prechádzať trochu viac. Viac paličky zaboril, dokonca keď videl, že napätie neodchádza z tela tak, ako má, teda smerom k nohám, naháňal ho aj smerom do strán. Proste cítil som, že sa s telom hrá viac, ako po prvý krát.

No a nakoniec bičík. Opäť to bola pecka. Najmä posledná šľaha medzi lopatky. Tá ma zasa vystrela a nezadržateľne som reval.

Zaujímavejšie však bolo, čo sa dialo potom. Usmieval som sa a vravel som, ako je super mať to napätie preč. Všimol som si, že aj ostatní, ktorí prišli na masáž mali uvoľnené, až šťastné reakcie. Tréner hovoril. Pozri, ako sa mu telo teší.

A čo bolo ešte potešujúcejšie, na druhý deň mi alergia zmizla. Reakcia tela na uvoľnené napätie je vraj aj mesiac. Tak som zvedavý, čo sa ešte prejaví.

Sen s Johnom Vanharom, alebo podnikateľská nočná mora

Kedysi som mal sen. Prišiel som ku starému rozpadnutému domu. Vošiel som dnu a prezeral som si ho. Došiel som až k akejsi priepasti - diere. Tam som spadol a prebudil sa.

Dnes som mal sen s Johnom Vanharom. Bol v tom dome, ktorý bol v predchádzajúcom sne. Prišiel som k nemu a hovorím mu: "Ahoj John, rád by som s tebou urobil realitný deal. Kúpim od teba tento dom." John sa vôbec netváril ako usmievajúci chlapík zo svojho blogu. Na tvári mal prísny výraz, akoby chcel povedať: "My sa poznáme a tykáme si?" Preto som mu vysvetlil, že ja som ten, ktorý mu už dva krát napísal do komentárov v blogu. Aj keď jeho výraz už nebol taký nepriateľský, stále sa tváril prísne. Zhodou okolností John chcel ten dom tiež predať. Dom už bol prerobený, bol dokonca v zástavbe iných domov. Bol to obchodný dom, kde už boli nájomníci so svojími obchodíkmi. Chodili sme po dome, ukazoval mi akí nájomníci sú v dome a rozprávali sme sa o deale. "Tento deal ma zaujíma pre ďalších 90 rokov". "Ako to myslíš?". "Myslím to tak, že príjem z neho bude nadpriemerný, tak ako vždy, keď niečo robím". "To mi je jasné. Môžeš byť konkrétnejší?" "Nasledujúcich 90 rokov budem dostávať rentu 10 000 EUR. Bez ohľadu, či na to budeš mať, alebo nie."

Prebudil som sa.

Polopate dodávateľom

V poslednom blogposte som písal o potrebe správne komunikovať s klientmi. Áno, je to naozaj dôležité. No čím ďalej, tak viac zisťujem, že je dôležité správne komunikovať aj s dodávateľom. Pretože ak dodávateľovi nesprávne zadáte, zrazu dovezie materiál o dva dni neskôr, použije nesprávny materiál a pod.

Tu je niekoľko postrehov, ktoré som zozbieral a je dobré ich dodržiavať

Zápis zo stretnutia.
Už veľakrát sa mi stalo, že na stretnutí sme sa rozprávali o tom, ako bude prebiehať projekt, čo všetko bude treba zabezpečiť, ako majú vyzerať podklady od nás. A nakoniec bolo takmer všetko inak. A príslušný dodávateľ  sa so mnou háda, že sme sa dohodli na niečom úplne inom. Ak je všetko spísané, stačí ukázať: "Aha, tu je to všetko napísané. Poslal som Vám zápis zo stretnutia a schválili ste ho."

Pri zadávaní, či už dopytov, alebo objednávok je dôležité:

1. Jasne zadefinovať, čo urobím ja ako objednávateľ - grafické podklady, alebo rovno materiál, ktorý vyrobím ja, prípadne iný dodávateľ
2. Spísať požadovaný konečný stav - špecifikácia parametrov, výška, dĺžka šírka, farebnosť a pod. Ak Vám ako zadávateľovi nie je jasné, čo všetko máte špecifikovať, nie je hanba si s dodávateľom sadnúť a prejsť si všetko bod po bode.
3.  Termín a miesto dodania - kedy, kam, komu. Netreba zabudnúť na meno preberajúceho a kontakt naňho.

Zo skúseností viem, čím lepšia špecifikácia, tým lepšia šanca, že výsledok bude v požadovanej kvalite.

To najlepšie na záver

vrchol majstrovstva pri riešení projektu, je kontrola. V deň dodania materiálov, alebo ešte deň predtým je dobré zavolať dodávateľovi a opýtať sa, či je všetko podľa plánu, aby projekt bežal tak ako má. Áno, zdá sa to niekedy ako samozrejmosť. Avšak poznám veľa klientov, ktorí dopytujú u mňa a po zadaní už sa nestarajú. Nie je to teda samozrejmosť starať sa o zákazku. Niekedy som až prekvapený, že na to, aby ste sa odlíšili od priemeru "stačí" mať zákazku riadne pod kontrolou.

Polopate klientom

"Všichni klienti jsou debilové." To niekto povedal o spôsobe, ako zarobil veľké peniaze. Znamená to, že klient, či už potenciálny, alebo aktuálny, vôbec nechápe, čo mu chceme povedať. Preto keď klientovi niečo vysvetľujeme, treba mu to vysvetli, ako sa hovorí: "po lopate".

Ako taká správna komunikácia vyzerá? Počas niekoľkých rokov práce obchodníka som si vypracoval niekoľko vlastných pravidiel:

Vyvarovať sa nejasných slov

Slová ako "to",  "oni", "tam", sú príliš všeobecné. Je potrebná veľká dávka empatie a vhľadu, aby prijímateľ správy dešifroval požadovanú informáciu. Lepšie je tieto nejasné výrazy nahradiť konkrétnymi slovami. Vetu:
"Oni to pokazili a nedá sa s tým nič robiť." nahradiť vetou:
"Náš subdodávateľ XY nedodal obálky v požadovanej kvalite. V danom momente sme pre nedostatok obálok nemohli pokračovať v spracovaní zákazky."

Áno, jednoznačné vety sú dlhšie, ale výsledok stojí za to. Nie nadarmo nám v škole hovorili, aby sme rozprávali celou vetou. Až teraz chápem, prečo.

Každý nový pojem vysvetliť

Ak vnášam do diskusie nový pojem, ktorý môj diskutujúci pravdepodobne nepozná, je dobré ho vysvetliť. Nemusí sa však jednať len o nový pojem ako taký. Niekedy je to len nový pojem v rámci diskusie. Prečo zrazu hovorím o Janovi, keď doteraz Jano nebol spomenutý? A kto to vlastne je?

Napríklad:
"...na stretnutie príde aj p. Šikovný. Pán Šikovný nám zabezpečuje technickú podporu odosielania emailov... "

Používať radšej kratšie vety

Osobne rád používam dlhé, zložené, vety. Týmto vyjadrovaním sa občas dostanem do nechcených situácií. Jednou je, že si všetci myslia, že už som skončil a skáču mi do reči. Druhou je, že nechápu súvislosti a uprostred mojej vety zaspávajú.

"Na stretnutí sme prebrali niekoľko možností spracovania zákazky, ktoré nám môžu pomôcť nájsť najlacnejší spôsob prepravy tovaru z Bratislavy do Prahy, vďaka čomu môžeme ušetriť až 500 EUR"
Nahradiť:
"Na stretnutí sme prebrali niekoľko možností spracovania zákazky. Tieto možnosti nám môžu pomôcť nájsť najlacnejší spôsob prepravy tovaru z Bratislavy do Prahy. Vďaka tomu môžeme ušetriť až 500 EUR"

Skracovanie viet pri ústnej komunikácii je potrebné sprevádzať znížením tónu na konci vety. Pre prijímateľa správy je to informácia, že veta bola ukončená a zrejme príde nová. Prijímateľ správy na chvíľu "vypne" a "zapne až o chvíľu". Kdežto pri dlhých vetách je stále v strehu, čo bude nasledovať.

Zápis zo stretnutia

Vždy je dobré po stretnutí urobiť krátky zápis, aby bolo na obidvoch stranách zrozumiteľné, že ste sa pochopili. Rovnako je to podklad do budúcnosti, keď by došlo ku nezhodám. Ľudia majú krátku pamäť a zvykne často dôležitá vec z nej vypadnúť.

Určiť cieľ komunikácie

Ciele môžu byť rôzne a závisia od komunikačného kanála, fázy predaja a pod. Cieľom môže byť predaj, podpis zmluvy, objednávka v e-shope atď.
Keď máte stanovený cieľ, viete si naskladať predchádzajúce kroky.

Osobne, keď vedome uplatňujem týchto niekoľko rád, darí sa mi komunikovať s klientmi plynulejšie. Lepšie chápu čo im chcem povedať a skôr dôjdeme ku cieľu stretnutia.