Systema Ryabko masáž po druhé

Keď som bol prvý krát na masáži Systema Ryabko, vravel som: "vedel som, že to bude zlé, ale že to bude až také zlé, to som netušil." Prišlo teda druhé kolo. V Bratislave sa na pozvanie trénera Slava opäť objavil Alex. Využil som príležitosť a prihlásil sa na "paličkovanie". Reakcia môjho tela bola o poznanie lepšia. Paličky sa hladko kĺzali po chrbte a keď našli uzlík, Alex sa danému miestu venoval trochu dlhšie. Hore, dole, hore, dole. Chvíľu som mal na začiatku pocit, že tá masáž je príjemná. Trochu som mal problém pri masáži krku. Vtedy má byť hlava opretá o čelo na zemi. No a treba stále dýchať - nádych nosom, výdych ústami. Keďže som práve prežíval svoje alergénne obdobie, bol to problém. O chvíľu už príjemný pocit z paličkovania neplatil. Pri prechode paličkami po tele som cítil bolesť. Ale aj keď to bola bolesť celkom veľká, predýchal som to. No aj tak to bolo nepríjemné.

Keď si porovnám prvú masáž s druhou, hlavný rozdiel bol najmä v tom, že prvý krát som necítil ani tak bolesť, resp. bolesť nebola tým dôvodom na plač. Tým dôvodom bol akýsi ťažko definovaný pocit. S určitosťou môžem povedať len to, že to bola emócia, ktorá sa drala von. Ako som už napísal, pri druhej masáži som už bolesť cítil. Tým, že som sa držal statočne a bolesť som predýchaval, Alex si dovolil po mojom chrbte prechádzať trochu viac. Viac paličky zaboril, dokonca keď videl, že napätie neodchádza z tela tak, ako má, teda smerom k nohám, naháňal ho aj smerom do strán. Proste cítil som, že sa s telom hrá viac, ako po prvý krát.

No a nakoniec bičík. Opäť to bola pecka. Najmä posledná šľaha medzi lopatky. Tá ma zasa vystrela a nezadržateľne som reval.

Zaujímavejšie však bolo, čo sa dialo potom. Usmieval som sa a vravel som, ako je super mať to napätie preč. Všimol som si, že aj ostatní, ktorí prišli na masáž mali uvoľnené, až šťastné reakcie. Tréner hovoril. Pozri, ako sa mu telo teší.

A čo bolo ešte potešujúcejšie, na druhý deň mi alergia zmizla. Reakcia tela na uvoľnené napätie je vraj aj mesiac. Tak som zvedavý, čo sa ešte prejaví.

Sen s Johnom Vanharom, alebo podnikateľská nočná mora

Kedysi som mal sen. Prišiel som ku starému rozpadnutému domu. Vošiel som dnu a prezeral som si ho. Došiel som až k akejsi priepasti - diere. Tam som spadol a prebudil sa.

Dnes som mal sen s Johnom Vanharom. Bol v tom dome, ktorý bol v predchádzajúcom sne. Prišiel som k nemu a hovorím mu: "Ahoj John, rád by som s tebou urobil realitný deal. Kúpim od teba tento dom." John sa vôbec netváril ako usmievajúci chlapík zo svojho blogu. Na tvári mal prísny výraz, akoby chcel povedať: "My sa poznáme a tykáme si?" Preto som mu vysvetlil, že ja som ten, ktorý mu už dva krát napísal do komentárov v blogu. Aj keď jeho výraz už nebol taký nepriateľský, stále sa tváril prísne. Zhodou okolností John chcel ten dom tiež predať. Dom už bol prerobený, bol dokonca v zástavbe iných domov. Bol to obchodný dom, kde už boli nájomníci so svojími obchodíkmi. Chodili sme po dome, ukazoval mi akí nájomníci sú v dome a rozprávali sme sa o deale. "Tento deal ma zaujíma pre ďalších 90 rokov". "Ako to myslíš?". "Myslím to tak, že príjem z neho bude nadpriemerný, tak ako vždy, keď niečo robím". "To mi je jasné. Môžeš byť konkrétnejší?" "Nasledujúcich 90 rokov budem dostávať rentu 10 000 EUR. Bez ohľadu, či na to budeš mať, alebo nie."

Prebudil som sa.

Polopate dodávateľom

V poslednom blogposte som písal o potrebe správne komunikovať s klientmi. Áno, je to naozaj dôležité. No čím ďalej, tak viac zisťujem, že je dôležité správne komunikovať aj s dodávateľom. Pretože ak dodávateľovi nesprávne zadáte, zrazu dovezie materiál o dva dni neskôr, použije nesprávny materiál a pod.

Tu je niekoľko postrehov, ktoré som zozbieral a je dobré ich dodržiavať

Zápis zo stretnutia.
Už veľakrát sa mi stalo, že na stretnutí sme sa rozprávali o tom, ako bude prebiehať projekt, čo všetko bude treba zabezpečiť, ako majú vyzerať podklady od nás. A nakoniec bolo takmer všetko inak. A príslušný dodávateľ  sa so mnou háda, že sme sa dohodli na niečom úplne inom. Ak je všetko spísané, stačí ukázať: "Aha, tu je to všetko napísané. Poslal som Vám zápis zo stretnutia a schválili ste ho."

Pri zadávaní, či už dopytov, alebo objednávok je dôležité:

1. Jasne zadefinovať, čo urobím ja ako objednávateľ - grafické podklady, alebo rovno materiál, ktorý vyrobím ja, prípadne iný dodávateľ
2. Spísať požadovaný konečný stav - špecifikácia parametrov, výška, dĺžka šírka, farebnosť a pod. Ak Vám ako zadávateľovi nie je jasné, čo všetko máte špecifikovať, nie je hanba si s dodávateľom sadnúť a prejsť si všetko bod po bode.
3.  Termín a miesto dodania - kedy, kam, komu. Netreba zabudnúť na meno preberajúceho a kontakt naňho.

Zo skúseností viem, čím lepšia špecifikácia, tým lepšia šanca, že výsledok bude v požadovanej kvalite.

To najlepšie na záver

vrchol majstrovstva pri riešení projektu, je kontrola. V deň dodania materiálov, alebo ešte deň predtým je dobré zavolať dodávateľovi a opýtať sa, či je všetko podľa plánu, aby projekt bežal tak ako má. Áno, zdá sa to niekedy ako samozrejmosť. Avšak poznám veľa klientov, ktorí dopytujú u mňa a po zadaní už sa nestarajú. Nie je to teda samozrejmosť starať sa o zákazku. Niekedy som až prekvapený, že na to, aby ste sa odlíšili od priemeru "stačí" mať zákazku riadne pod kontrolou.

Polopate klientom

"Všichni klienti jsou debilové." To niekto povedal o spôsobe, ako zarobil veľké peniaze. Znamená to, že klient, či už potenciálny, alebo aktuálny, vôbec nechápe, čo mu chceme povedať. Preto keď klientovi niečo vysvetľujeme, treba mu to vysvetli, ako sa hovorí: "po lopate".

Ako taká správna komunikácia vyzerá? Počas niekoľkých rokov práce obchodníka som si vypracoval niekoľko vlastných pravidiel:

Vyvarovať sa nejasných slov

Slová ako "to",  "oni", "tam", sú príliš všeobecné. Je potrebná veľká dávka empatie a vhľadu, aby prijímateľ správy dešifroval požadovanú informáciu. Lepšie je tieto nejasné výrazy nahradiť konkrétnymi slovami. Vetu:
"Oni to pokazili a nedá sa s tým nič robiť." nahradiť vetou:
"Náš subdodávateľ XY nedodal obálky v požadovanej kvalite. V danom momente sme pre nedostatok obálok nemohli pokračovať v spracovaní zákazky."

Áno, jednoznačné vety sú dlhšie, ale výsledok stojí za to. Nie nadarmo nám v škole hovorili, aby sme rozprávali celou vetou. Až teraz chápem, prečo.

Každý nový pojem vysvetliť

Ak vnášam do diskusie nový pojem, ktorý môj diskutujúci pravdepodobne nepozná, je dobré ho vysvetliť. Nemusí sa však jednať len o nový pojem ako taký. Niekedy je to len nový pojem v rámci diskusie. Prečo zrazu hovorím o Janovi, keď doteraz Jano nebol spomenutý? A kto to vlastne je?

Napríklad:
"...na stretnutie príde aj p. Šikovný. Pán Šikovný nám zabezpečuje technickú podporu odosielania emailov... "

Používať radšej kratšie vety

Osobne rád používam dlhé, zložené, vety. Týmto vyjadrovaním sa občas dostanem do nechcených situácií. Jednou je, že si všetci myslia, že už som skončil a skáču mi do reči. Druhou je, že nechápu súvislosti a uprostred mojej vety zaspávajú.

"Na stretnutí sme prebrali niekoľko možností spracovania zákazky, ktoré nám môžu pomôcť nájsť najlacnejší spôsob prepravy tovaru z Bratislavy do Prahy, vďaka čomu môžeme ušetriť až 500 EUR"
Nahradiť:
"Na stretnutí sme prebrali niekoľko možností spracovania zákazky. Tieto možnosti nám môžu pomôcť nájsť najlacnejší spôsob prepravy tovaru z Bratislavy do Prahy. Vďaka tomu môžeme ušetriť až 500 EUR"

Skracovanie viet pri ústnej komunikácii je potrebné sprevádzať znížením tónu na konci vety. Pre prijímateľa správy je to informácia, že veta bola ukončená a zrejme príde nová. Prijímateľ správy na chvíľu "vypne" a "zapne až o chvíľu". Kdežto pri dlhých vetách je stále v strehu, čo bude nasledovať.

Zápis zo stretnutia

Vždy je dobré po stretnutí urobiť krátky zápis, aby bolo na obidvoch stranách zrozumiteľné, že ste sa pochopili. Rovnako je to podklad do budúcnosti, keď by došlo ku nezhodám. Ľudia majú krátku pamäť a zvykne často dôležitá vec z nej vypadnúť.

Určiť cieľ komunikácie

Ciele môžu byť rôzne a závisia od komunikačného kanála, fázy predaja a pod. Cieľom môže byť predaj, podpis zmluvy, objednávka v e-shope atď.
Keď máte stanovený cieľ, viete si naskladať predchádzajúce kroky.

Osobne, keď vedome uplatňujem týchto niekoľko rád, darí sa mi komunikovať s klientmi plynulejšie. Lepšie chápu čo im chcem povedať a skôr dôjdeme ku cieľu stretnutia.

Dôležitosť zapisovania si poznámok

Už som to čítal na viacerých miestach. Je naozaj dôležité robiť si poznámky. Veľa velikánov si robí poznámky z toho, čo robia, čo im prebieha hlavou, prípadne o tom, čo bolo úspešné a neúspešné. Že je to len náhoda? Že by si mohli robiť poznámky aj keby boli neúspešní? Nemyslím si.

Napríklad taký Edison. Je známy výrobou žiarovky a neúspešnými pokusmi. Vraj mal 10 000 pokusov, ktoré boli neúspešné. On ich však za neúspšné nepovažoval, pretože vraj len našiel 10 000 možností, ako žiarovka nefunguje. Čím je však Edison známy menej, sú jeho zápisky. Písal si poznámky o všetkom čo robil. Ono sa to pri spätnom pohľade zdá ako samozrejmosť. Veď keď robí takú prácu, je samozrejmé, že si o tom robí poznámky. Lenže je to naozaj také samozrejmé? Stačí sa pozrieť sám na seba. Robím si naozaj poznámky o svojich nápadoch, realizáciách, úspechoch či neúspechoch?

Každý vedec si zapisujem svoju prácu. Všetky svoje pokusy. Presný postup ku každému pokusu. Ak sa mu totiž jeden podarí, vie sa vrátiti k úspešnému postupu.

Keď si porovnám svoje naozaj plodné obdobia s obdobiami kedy som až taký plodný nebol, je zrejmé, že mám popísaných oveľa viac strán pri plodnom období. Začínam sa ku tomuto obdobiu vracať. Začínam si písať poznámky o tom, čo som sa dozvedel, dočítal, čo z toho pre mňa vyplýva a čo musím urobiť, aby som sa pohol ďalej. Takéto zapisovanie si poznámok má niekoľko výhod:
- Človek si usporiada myšlienky. Keď sú myšlienky na papieri, zrazu sa objaví, čo dáva zmysel, a čo je len blábol.
- Odrazu sú známejšie jednotlivé kroky a človek sa cíti istejšie, keď nemusí len tak tápať.
- Ku poznámkam je možné sa neskôr vrátiť a porovnať si skutočnosť s očakávaním.
- Ku mojim poznámkam môže dodať ďalšie veci niekto iný, čím sa môže získať nový obraz na vec.
- Tá "iná" osoba môžem byť aj ja sám s odstupom času, kedy získam nadhľad nad vecou.
- Ako už bolo spomenuté vyššie, v prípade úspechu mám zrazu návod, ktorý môžem aplikovať viac krát a znásobovať tak úspech.

Klienti u ktorých som lúzer a ktorých som geroj

Vo svojej praxi obchodníka a zároveň accounta sa stretnem s viacerými typmi ľudí a klientov. Je to naozaj výborná skúsenosť pred tým, ako začne človek podnikať. Vie, na čo môže byť pripravený, čoho sa môže vyvarovať a čomu predísť. Robiť na obchodníckej pozícii je naozaj činnosť, ktorú môžem len odporučiť.

Z pohľadu kritiky je zaujímavé zistenie, ktorí klienti ma považujú za "zlého, nezodpovedného, nedoťahujúceho, nedochvíľneho, odrbávajúceho, atď". Sú to presne klienti, ktorí: nedodávajú podklady načas, chcú všetko čo najlacnejšie, aby som pre nich všetko urobil (najlepšie zadarmo), domýšľal si a čo ja viem čo ešte.

Na druhej strane klienti, u ktorých som profesionál, dochvíľny, promptne reagujúci, s primeranými cenami sú presne tí, ktorí sú: profesionálni, načas s úplnými podkladmi, a je im jasné, že si za svoju prácu vypýtam primeranú odmenu (čo neznamená, že sa nesnažia vyjednať lepšiu cenu). Je im jasné, že ak si dám prirážku na činnosť, ktorú u mňa dopytujú, je to obchod. A nie odrb.

Na jednej strane mi to príde zaujímavý paradox. Na druhej strane mi to príde celkom samozrejmé. Profesionál privoláva profesionála. Lúzer privoláva lúzra. Lúzrov sa snažím zbaviť.

Možnosti na podnikanie a ako ich nevyužiť

Čím ďalej, tým viac mám dojem, že možnosti na podnikanie sú úplne všade. Napríklad moja práca. Robím obchodníka niekoľko rokov, som jeden z tých úspešných. Mám kontakty a som platený LEN zo zisku, ktorý privediem do firmy. Pre mňa a pre mojich kolegov z firmy sú pre mňa partneri, či už interní, alebo externí, jednoducho dodávatelia, ktorí vedia urobiť požadovanú činnosť s nejakou kvalitou a za nejakú cenu. Klient na druhej strane je osoba, ktorá potrebuje, aby som pre ňu niečo zariadil. Za vykonanú činnosť mi zaplatí. Proste a jednoducho som firma vo firme. Ako náhle je situácia vo firme pre ktorú robím pre mňa neprijateľná. Z akéhokoľvek dôvodu, môžem kedykoľvek odísť a viem, že sa viem uživiť. Je to až zarážajúco jednoduché a v tomto momente nechápem, že to tak nevidí väčšina ľudí.

Po príklad nebudem chodiť ďaleko. Keď som sa rozprával s kolegami obchodníkmi na tému, prípadného opustenia firmy a založenia si vlastnej agentúry, vôbec neboli toho názoru ako ja a hneď mi dali niekoľko argumentov, pri ktorých som až nechápal:
- To by sme museli začať riešiť propagáciu - pripomínam, že všetci sme obchodníci
- Účtovníčku - každý z nás je pritom na živnosť, alebo sro
- Kto pre nás bude robiť? - nájsť pritom partnera, ktorému dohodíme prácu a tým viac vyťažíme jeho kapacity, pritom nie je problém. Viac ako 50% našej činnosti nakupujeme od externých dodávateľov.
- Potrebujeme veľkého partnera - je pravda, že sme momentálne v najväčšej firme, ktorá robí to čo my, avšak keď odídeme, tak zároveň celá pôvodná firma zanikne.

Chápem, že niekto nemusí byť mentálne nastavený na podnikanie a s tým spojeným rizikom. Len to akosi úplne nechápem v súvislosti s ľuďmi, ktorí sú naozaj firma vo firme. Mojou túžbou je, aby sa takto pozerali na svet všetci. No dobre, všetci asi nie, ale aby väčšina ľudí na slovensku sa pozerala na svet cez svet príležitostí. Mám také tušenie, že to by mohol byť začiatok lepšieho života na Slovensku.

Time management - 5. časť - ako to celé krachlo

Na tomto blogu sa snažím písať reálne skúsenosti zo svojho života, ktoré ma posunuli niekam ďalej. V seriáli o Time managemente som chcel ukázať, ako sa vďaka správnemu prístupu môže uvoľniť veľa času z práce. Využitie je možné smerom ku rodine, priateľom, či novým projektom. A presne to som aj mal v úmysle. Cieľom bolo vďaka zautomatizovaným procesom tieto buď delegovať, nakúpiť, alebo zautomatizovať. Rozumej naprogramovať.

Za týmto účelom som si zanalyzoval svoju prácu, svoju činnosť. Priradil som každú činnosť do určitej kategórie a takto sa opakujúce činnosti som mal v úmysle nastaviť tak, ako je uvedené vyššie. Akýmsi spôsobom sa so mnou zahrala prozreteľnosť a zo všetkých činností (Rozdeľovanie práce, dopyt, kalkulácie, objednávky, faktúry, ďalšie), mi zostali činnosti, ktoré nie je možné delegovať. Napríklad rozdeľovanie práce, objednávky, ďalšie. Jeden môj klient (najväčší klient) mi totiž nadelil toľko práce, že na new business, prácu s ďalšími klientmi zostal minimálny čas. Resp. ak to mám povedať úplne presne, po 12-tich hodinách v práci by som sa musel venovať novým klientom len v mimo pracovných hodinách.

Nechcel by som aby to vyznelo ako sťažovanie sa. To určite nie, veď vďaka tomu mám príjmy, aké som ešte nezažil. Len mám dojem, ako keby sa so mnou prozreteľnosť zahrala. Keď videla, že už by som sa nejakým spôsobom vedel usporiadať a začal mať viac času, tak si povedala: "Ták, a teraz ti pridáme sem." Čiže teraz je rad na mne, aby som našiel spôsob, ako ju "obísť" a nájsť spôsob, ako mať veľa peňazí za menej práce.

Time management - 4. časť

Seriál Time management má už svoju štvrtú časť. Pokúšam sa v ňom popísať praktické skúsenosti pri zavádzaní poznatkov z knihy Tima Ferrisa 4 hour work week do praxe. V poslednej časti som sľúbil, že popíšem výstupy z čísel. Dnes teda bude v príspevku reč čísel. Konkrétne percentá a konkrétne čísla pre jednotlivé typy prác.

Typy prác som si zadefinoval preto, aby som mohol ten daný typ prác lepšie delegovať. Problém pri delegovaní je často ten, že nie je jednoznačne popísaná práca. Myslím tým, že osoba, ktorá má delegovanú prácu vykonať, nevie čo má robiť. Druhým problémom je nevyjasnená kompetencia, ale to je na iný príspevok.

Vyhodnotenie

Celý čas, ktorý spadol do hodnotenia nastavme na 100, aby sa lepšie počítalo.

Rozdeľovanie práce

Na to, aby som vedel, čo mám robiť, si potrebujem sadnúť a spísať, čo všetko treba urobiť. Tieto úkony si zapíšem do chlievikov rozdelených podľa typov prác, uvedených nižšie. Túto činnosť robievam večer. Keď je všetko pohromade,  ráno prídem do práce, a začnem pracovať na dopytoch, aby ľudia, ktorí majú na starosti ceny, mi dali dokopy všetky vstupy a ja si ich len poobede pozbieram a následne dám dokopy kalkuláciu. Rozdeľovanie práce mi trvá 20,6 % celkového času.

Dopyt

Keď klient napíše prvý krát do firmy, chce často vytvoriť kalkuláciu. To je dopyt od klienta. Aby som mohol urobiť kalkuláciu, musím zistiť všetky podrobnosti zadania od klienta, preformulovať tak, aby rozumeli všetci dodávatelia a vypýtať cenu na jednotlivé úkony. Toto všetko je práca, ktorá je zahrnutá v kategórii dopyt. Celkovo som strávil nad dopytmi 5,2 % času.

Kalkulácie

Keď prídu všetky podklady od dodávateľov (či už interných, alebo externých), Je potrebné vytvoriť kalkuláciu. Tie opäť potrebujú byť v tvare takom, aby klient rozumel a zároveň takom, aby boli popísané všetky úkony ktoré budeme robiť. Pri vytváraní kalkulácií som strávil 13 % času.

Objednávky

Aby zákazka mohla celá zbehnúť, je potrebné vystaviť internú, či externú objednávku. Uvedená činnosť zaberie 18,7 % času.

Faktúry

Po zrealizovaní zákazky vystavím faktúru. Pri vytváraní faktúr strávim 3,8 % času. Aj keď to nie je veľa, v tomto prípade by bolo fajn, keby vytváranie faktúr podporoval systém. Ale to už je otázka na systémové nastavenie práce v mojom zamestnaní.

Ďalšie

Všetky činnosti, ktoré som nevedel nijako systematizovať, alebo sa objavia raz za čas (ako napríklad kontrola materiálov, zmluvy na podpis a pod.), som dal do kategórie ďalšie. V tejto činnosti som strávil 34 % času.

Čas, ktorý niekam zmizol

Človek v práci nie vždy pracuje. Niekedy ide na obed, niekedy zas na záchod a niekedy si potrebuje urobiť kávičku, či si len tak urobiť prestávku. S hrôzou som zistil, že v tejto oblasti mám čo zlepšovať, pretože mi tu niekde "zmizlo" 13 % času.

Možnosti na delegovanie

Nie všetky činnosti sú delegovateľné. Také rozdeľovanie práce v tomto momente za mňa nikto neurobí. Okrem toho, ten kto rozdeľuje prácu je šéf, takže túto činnosť si ponechám. Čo možné delegovať je, sú činnosti - kalkulácia, dopyt, objednávky, faktúry. Ak by som tieto činnosti delegoval, uvoľnilo by sa mi 40 % času. To je úžasné.

Nedostatky

Príliš veľa času strávim nad činnosťami ďalšie. Možno by som mal nájsť systematickosť aj v iných činnostiach, ako v tých, uvedených vyššie. Momentálne sa ten pomer ešte zvýšil, keď riešim naozaj veľa vecí, ktoré dokonca podľa môjho názoru nespadajú do mojej kompetencie. Aby som však toto celé upratal, prejde veľa času. Je to proste vec, nad ktorou musím porozmýšľal a dal ju do poriadku.

Záver

Sledovanie času pre jednotlivé činnosti mi umožnilo pozrieť sa na moju prácu čo najsystematickejšie. Opäť mám niekoľko nápadov, ako by sa dalo zlepšiť činnosť v práci, kde robím. Niečo môžem urobiť ja, niečo je v kompetencii programátora a niečo by muselo urobiť vedenie. Moja najbližšia výzva sa týka delegovania niektorých delegovateľných prác.

Systema Ryabko masaz, alebo vyháňanie diabla

Už som to písal. Chodím na systemu. Je to ruské bojove umenie. Doteraz som ho bral ako najlepší šport, aký som kedy robil. Okrem toho totiž, že človek rozhýbe svoje kosti, pracuje na svojom uvoľnení. A to, aj keď sa to možno nezdá, je významným príspevkom na ceste osobného rastu.

Z tohto a iných dôvodov som považoval systemu za najlepší šport. Po poslednom zážitku s Alexejom Sapronovom však o systeme nemôžem hovoriť ako o športe. Avšak neviem presne, kam systemu zaradiť. Určite však viem, že to bude niečo s duchovnom.

Ale aby som nechodil ako okolo horúcej kaše, tu je môj zážitok. Systemu masáž som pôvodne vymenil za systemické konštelácie. V zásade som si povedal buď niečo staré vyskúšané, alebo naopak nové a perspektívne. A keďže rád skúšam nové veci, tak prečo by to nemala byť systema Ryabko masáž? Vyhrala novinka. Okrem toho, masáž ako takú mám veľmi rád. Jednak profesionálne pohyby rúk na chrbte a hlavne to uvoľnenie po masáži. No, lenže masáž systema Ryabko sa robí s paličkami a s jeleními parožkami. Čo to znamená to som nevedel a tak som si našiel na webe nejaké obrázky a video.

Tento obrázok som našiel tu.

No a tu je video akéhosi francúza, ktorý išiel do Moskvy priamo ku Ryabkovi (ale nemasíroval ho Ryabko).

Chlapík na videu popisuje ,,vrazenie" paličiek do chrbta ako "very soft". Tak snáď nič neriskuje.

Neverte mu ani ň. Systema Ryabko masáž je čokoľvek, len nie jemná. Alex paralelne masíroval mňa a ešte jedného človeka odvážlivca, takže môžem popísať zážitok z pohľadu pozorovateľa aj masírovaného. Začiatok: tu sa postav. Chalan sa postavil na pichliačiky z piatich druhov kovu. Vraj každý má iné vyžarovanie. Ja som skeptický a vidím v tom buď ohurovanie davov, alebo nedostatok iného tovaru na sklade v Rusku. No a čo, že je Alex z Lotyšska...


Keď som si na pichliačiky stal ja, moje citlivé chodidlá si nechceli zvyknúť. Radšej som neprešľapoval, lebo tým sa zvýšila záťaž na jednu nohu a tým aj bolesť. No ale po pokyne - ľahni si na karimatku, som si vydýchol.Ležanie už hádam nejako ustanem. Tá ťažšia fáza však ešte len mala prísť. Alex sa prežehnal. Vrazenie paličiek do chrbta vôbec nebolo také very soft, ako by sa na základe reportáže francúza v Moskve mohlo zdať. Alex prešiel paličkami po pleciach. Zamrazilo ma. Ale čo, vravím si, bolesť pri masáži poznám, rozdýcham to. Tak rýchle nádychy a rýchle výdychy. Lenže nie. "Dýchaj rýchly nádych nosom, dlhý výdych ústami." Informoval ma Alex cez prekladateľa. "Nezadržuj dych". "Otvor ústa" Ruština sa miešala so slovenčinou. V hlave mi dunelo ako po poriadnej opici. Uvoľni sa. Že uvoľni sa. Ako sa mám uvoľniť, keď to tak strašne bolí? Uvoľním sa, keď ma prestaneš týrať! Našťastie prechádzal medzi mnou a druhým nadšencom, takže som mal chvíľu na vydýchnutie. "Držite bratja slovani." Rozplakal som sa. Ako malé decko. A nie raz. Okrem toho som veľa kričal. Ak chcel niekto ešte ísť na masáž a počul ma, tak si to určite rozmyslel.


"Najlepšie je uvoľniť sa so slovami modlitby." Prisahám, že v ten moment som si nevedel spomenúť ani len na povzdych - panebože pomôž mi uvoľniť sa. Keď už moje telo prešlo dovtedy nepoznanými bolesťami, mravenčením v zátylku a čo ja viem, kde ešte, tak prišiel na rad bičík. Nie, nebojte sa, žiadnych stredovekých päť a dvadsať. Chalan, ktorý sa nechal masírovať vedľa mňa bol prvý na rade, takže som dobre videl, že to už je pohodička. Alex stočil bičík do slučky a zľahka, zdôrazňujem zľahka udrel chalana po chodidlách. Potom po lýtkach, zadku a chrbte. Chalana síce cukalo, ale nič dramatické. Očakávam pohodu. Šľááh rana na chodidlá. Vystrelo ma. Lýtka. O niečo lepšie. Zadok. Pohodička. Chrbát. Videli ste niekedy zábery z modlitieb keď vyháňajú diabla z tela? Asi tak ma prehlo. Vybehol som poležiačky z karimatky na ktorej som ležal. Začal som plakať, kašlať, dusiť sa. Chvíľu trvalo, kým som bol schopný predýchať. Toto bola posledná rana po ktorej som sa rozplakal a pomaly sa upokojoval. Chalan vedľa mňa sa ešte 15 min. chvel. Vraj z nás vychádzali všetky strachy a zadržiavané emócie ktoré sa v nás nazbierali za celé roky. U mňa teda toho bolo nazbieraného naozaj veľa. Tak Alexander vďaka. Vraj po treťom, štvrtom raze už je táto masáž slasť. Som zvedavý.

Time management - 3. Časť

V seriáli o time managemente popisujem svoje skúsenosti s time managementu ako ho chápem ja. Inšpirovaný pri písaní a hlavne realizácii som knihou Tima Ferrisa 4-hour work week. V predchádzajúcich častiach som vysvetlil body podstatné pre správny time management. Mojím cieľom je zautomatizovať, alebo delegovať toľko práce koľko len je možné, aby som mohol získať čas, začať podnikanie a odísť z aktuálnej práce.

Aby som si lepšie vedel zorganizovať čas, robím si záznam o každej svojej pracovnej činnosti. Mám excelovskú tabuľku, v ktorej mám v jednom riadku názov klienta, v prípade ak sa jedná o konkrétnu zákazku, tak aj číslo jobu, v ďalšom stĺpci typ práce, presný začiatok a presný koniec. Na konci mesiaca si vyhodnotím koľko som ktorej zákazke venoval času a koľko som mal z toho peňazí na výplatu. Takto si vyhodnotím, nakoľko je efektívne pracovať pre konkrétneho klienta a či nie je lepšie sa ho zbaviť. Rovnako si môžem vyhodnotiť, aký typ práce mi zaberie najviac času. A v prípade, ak by som ju delegoval, koľko času by som ušetril.

Moje prvé postrehy z tohto pre mňa nového návyku:
- zo začiatku je problém zvyknúť si na spustenie časomiery. Častokrát si po desiatich minútach spomeniem, že treba urobiť záznam.
- zistil som, že môj čas sa kdesi záhadne stráca. Mimo záznam mám v priebehu osem až deväť hodinového času stráveného v práci až tri hodiny. Ak beriem do úvahy cca hodinu na obed, hodinu na prestávky, tak mi hodina niekde lieta. Tento poznatok sám osebe ma tlačí k tomu, aby som čas v práci strávil čo najefektívnejšie.

V nasledujúcej časti už budú popísané prvé výsledky, vychádzajúce zo zozbierených dát.

Recenzia: tim Ferris 4 Hour work week

Kniha od Tima Ferrisa 4 hour work week je už staršieho dáta, avšak svojím pohľadom na svet a hlavne jeho praktické aplikácie sú stále aktuálne. Ak nie ešte aktuálnejšie ako boli pri jej vydaní.

Tim Ferris vo svojej knihe ukazuje svoj pohľad na svet podnikania a využívania voľného času. Mal som po prečítaní tejto knihy podobný pocit, ako keď som prečítal knihu od Roberta Kiyosakiho Bohatý otec, chudobný otec. Zrazu som sa pozeral na podnikateľov inak. Hovoril som si, "fíha, veď predsa aj ja môžem byť podnikateľ!" Podobne aj teraz mám nové myšlienky ako: "fíha, veď ja nemusím pracovať osem hodín denne...". Ale poďme pekne poporiadku.

Tim Ferris definuje nový typ bohatého človeka. Tento typ nezháňa majetok aby mal stále viac a viac, ale aby mal toľko koľko potrebuje na to, čo chce. Kľúčový je v tomto prípade faktor času. Teda, aby človek zároveň nerobil viac, ako je nutné. Ako prvé odporúča stanoviť si, čo by ste robili, keby ste mali stále voľno a neriešili problém peňazí. Toto je veľmi zaujímavé. Na prvý pohľad veľmi jednoduchá otázka, ale úprimne, koľkí z nás si na ňu odpovedali? Zistil som, že je dosť ľudí, ktorí sa tomu zdráhajú lebo si takúto situáciu nevedia predstaviť. Potom sú takí, ktorí aj keď sa zamyslia, nenájdu odpoveď. Proste nemajú nič, za čím by išli. Ak však chceš získať čas a aj peniaze, tak ak oich využiješ? Čo budeš robiť? Aké sú tvoje sny?

Kniha popisuje štyri kroky, ako dosiahnuť úroveň nového bohatého. Zhrnúť sa dajú do skratky DEAL, kde jednotlivé písmená majú nasledovné významy:

D ako Definícia

Obracia "zdravý rozum" z nohy na hlavu a predstavuje pravidlá a ciele novej hry. Odstraňuje sebaporazenectvo a vysvetľuje koncepty ako relatívne bohatstvo a eustress. Pri relatívnom bohatstve sa pristavím. Rozdiel medzi absolútnym bohatstvom a relatívnym bohatstvom. Ak dvaja zarobia tie iste peniaze (povedzme 50 000 EUR) ale jeden pracuje 80 hodín týždenne, ale druhý pracuje 10 hodín, kto z nich je bohatší? Z pohľadu new rich je to samozrejme ten desať hodinový.

Tento krok "D" je vlastne celý o popísaní životného štýlu new rich. S tým sa síce nemusíte stotožniť do detailov, myšlienka ako taká je to však pekná. Ak budeme všetci rozmýšľať podobným spôsobom, bude svet šťastnejší (podľa môjho názoru).

 E ako Eliminácia

Mysleli ste si, že už viete o time manažmente všetko? Alebo sa ešte máte stále čo učiť? Tak na to všetko zabudnite. Z pohľadu new rich je totiž zbytočné, ba priam zlé snažiť sa urobiť čo najviac.

"Len niekoľko slov ku time manažmentu. Zabudnite na všetko o ňom. V najprísnejšom vyjadrení, by ste sa nemali snažiť urobiť v každom dni viac a viac. Trvalo mi naozaj dlho, kým som na toto prišiel. Snažil som sa byť veľmi zhovievavý ku výsledkom podmienenými veľkým objemom práce."

Eliminácia. To je naozaj výstižné slovo, pre to, čo by sme mali robiť so svojou prácou.

Čo teda znamená byť efektívny v ponímaní Tima Ferrisa? Možno zhrnúť do niekoľkých bodov:

1. Využitie paretovho pravidla.

Zoberme príklad, že ste obchodník, alebo podnikateľ. 20 percent klientov tvorí 80 percent vašich ziskov a naopak 80 percent klientov je "do počtu". Rovnako 20 percent klientov tvorí 80 percent všetkých problémov (za predpokladu, že máte problémových klientov). Ja z mojich skúseností môžem dodať, že málokedy sú títo problémoví natoľko ziskoví, aby bolo nutné ich naďalej držať. 

Keď uplatníte paretovo pravidlo, tak zistíte, že ak sa zameriate na vysoko ziskových klientov, a zároveň eliminujete problémových klientov, zrazu máte pri podobných ziskoch oveľa menej práce. Zrazu máte viac práce na rozvoj biznisu, alebo na cestovanie, proste čokoľvek.

Klientov vo vyššie uvedenom príklade možno zameniť za tovar, úsilie, atď.

2. Parkinsonov zákon

Ak ste zamestnaní, máte zmluvu od 9:00 hod. do 17:00, máte strašne veľa času na vypĺňanie času. Keď už si svoju prácu urobíte, musíte sa tváriť, že robíte. Teraz, keď máte nový cieľ, je pre vás výhodne a priam nutné mať prácu z domu. Ak ste priamo na pracovisku, pohltí vás to. 

Podobne je to s podnikateľmi. Väčšina prišla zo zamestnania a tak majú utkvelú predstavu, že musia pracovať osem hodín týždenne. Avšak platí: ak máme na vyplnenie osem hodín, vyplníme osem hodín. Ak je 15, vyplníme 15.

Ak si stanovíte, že chcete pracovať 4 hodiny, urobíte všetko preto, aby ste všetko urobili do štyroch hodín. Zapne sa kontrolka a zrazu ide všetko akosi rýchlejšie. Okrem toho, budete robiť naozaj len to, čo je dôležité. Čím sa Parkinsonov zákon výborne dopĺňa s Paretovým pravidlom.

Tim mi v ďalšej časti hovorí, či vlastne píše z duše. Tvrdí, že dnešná informačná doba, je naozaj preinformovaná. Preto radí:

1. prestaňte sledovať televíziu

2. prestaňte sledovať správy

2. prestaňte sledovať emaily

Televíziu a správy úplne a emaily raz za deň. Aj keď sa Timovi Ferrisovi podarilo dostať na úroveň sledovania emailov raz za týždeň, ja som momentálne na úrovni 2 krát za deň. A to robím na pozícii starostlivosti o klienta.

A pre Automatizovanie

Je to jednoduché. Dajte svojej práci systém, robte len to, čo je naozaj nutné a keď budete mať systém vytvorený, tak ho proste zautomatizujte, alebo delegujte. Prečo by ste mali robiť vyhľadávanie parametrov auta ktoré chcete kúpiť vy, a prečo by to nemohol robiť virtuálny asistent (VA). Prečo by ste zaznamenávanie objednávok a fakturáciu mali robiť vy a nie elektronický systém? Zrazu zistíte, že naozaj nie je nutné byť v práci osem hodín. Že príjem nie je až tak závislý na tom, koľko času strávite prácou a, že sa môžete v tom istom čase venovať inej činnosti. Aké ste si to napísali svoje sny?

L ako Liberation (Oslobodenie)

Pre Tima znamená oslobodenie možnosť cestovať. Nebyť pripútaný na jednom mieste. V tomto bode je rozdiel, ako dosiahne oslobodenie zamestnávateľ/podnikateľ a ako zamestnanec. Kým u zamestnávateľa je to skôr stav v hlave, zamestnanec musí vyslovene "vybojovať" prácu z mimo pracoviska. Je to dosť kľúčové, pretože ak je človek na pracovisku osem hodín denne, má tendenciu zaplniť svoj čas tak, aby pracoval osem hodín denne. To ale nie je to isté, ako robiť všetko, čo je naozaj potrebné.

Pre zamestnaných je krok L postavený pred A, čiže kroky potom vyzerajú DELA.

Záverom

V knihe je tiež niekoľko rád, ktoré priamo nespadajú do štyroch krokov popísaných vyššie, ale výborne dopĺňajú celú myšlienku knihy.

Na prekonanie všetkých zábran ponúka cvičenia na prekonanie zón komfortu. Ako jedno z jendoduchších je pozerať do očí ľuďom, ktorých stretneš dlhšie ako zvyčajne. Kým ten druhý neodvráti zrak, alebo povedzme 12 sekúnd.

"Na vrchu je osamoteno. 99 percent ľudí na svete je presvedčených, že nie sú schopní dosiahnuť veľké veci. Tak sa nastavia byť priemernými. Úroveň konkurencie je väčšia na strednej úrovni, paradoxne robiac ju viac mrhajúcu čas a energiu. Je jednoduchšie získať 1 000 000 dolárov, ako 100 000."

"Robenie niečoho nedôležitého dobre, z toho neurobí dôležitú vec.

Požadovanie veľa času na úlohu neurobí túto úlohu dôležitou."

Ešte jedna vec, ktorá ma zaujala. Treba sa naučiť nedokončeniu. Ak začnete robiť veci a nestoja za to, aby boli dokončené, nedokončite ich. Ak ste v kine a nepáči sa vám film, odiďte uprostred. Ak ste na obede a už ste plní, nedajte si dezert a pod.

Time management - 2. Časť

V seráli o time manažmente som sa nechal inšpirovať Timom Ferrisom a jeho knihou 4 hour work week. Trochu som si prispôsobil jeho riešenie na svoje pomery, ktoré sú situované na Slovensku. Pracujem ako Client Service a moja práca je hodnotená priamo ziskom, ktorý dovediem do firmy.

Ako prvý a dôležitý bod som si stanovil elimináciu najslabších a najproblémovejších klientov. Zistil som, že veľkú časť môjho pracovného času mi zaberú klienti, u ktorých je veľmi malý zisk. Ak by som si nechal len dvoch najväčších klientov, vytvoril by som dostatocny zisk, aby ma uzivili (celkovo som obslúžil cca 30 klientov za rok 2013 a to som obchodník, ktorý má menší počet klientov). Vzdať sa aktuálnych klientov aj keď sú malí však nie je jednoduché, keďže zamestnávateľ má trochu iné ciele. Ďalší fakt je, že ak príde spontánny dopyt, nikdy neviete, či z neho ne ude niečo väčšie. Každopádne by som si rád nechal tak päť klientov. Čím by som ušetril minimálne 50% času. Pri vyťaženosti nad 10 hodín, je to výborná úspora ktorá môže byť využitá na vytvorenie nového biznisu, zháňanie nových klientov, alebo na strávenie s rodinou.

Ďalším krokom je identifikácia typov prác. V každej práci, alebo činnosti, ktorú vykonávame, je možné začleniť, alebo identifikovať, čo práve robím. Ak zistím, že niektorý typ práce sa opakuje, dám si ho do chlievika. Ja, vo svojej práci na pozícii accounta, som takto identifikoval päť typov prác:
1. Dopyty - klient pošle požiadavku, ktorú musím rozanalyzovať, zistiť doplňujúce otázky, pretože takmer nidy nie sú dopyty úplné. Tým skompletujem zadanie. Ak je potrebné poslať dopyty na subdodávateľov, rozošlem
2. Kalkulácie - pol dňa až deň nechám dodávateľom (vrátane interných) na zaslanie cien. Vyberiem najlepšie ceny od odskúšaných dodávateľov. Ceny dám dokopy a na základe nich vytvorím cenovú kalkuláciu. Tú pošlem klientovi
3. Objednávky - keď klient potvrdí kalkuláciu, čiže pošle objednávku, pošlem interné objednávky na produkčné oddelenia a externé objednávky na dodávateľov
4. Rozdeľovanie prác - znamená, že si sadnem za počítač, dám stiahnuť emaily a postupne sa nimi prelúskavam. To, čo sa dá vybaviť obratom, vybavím hneď, to na čo treba viac času, si dávam do ostatných štyroch záložiek popísaných v tomto zozname
5. Ďalšie - všetky práce, ktoré sú náhodné, alebo ich proste neviem zaradiť do ostatných položiek

Vychádza mi, že prvé tri typy sú delegovateľné, ostatné dve, rozdeľovanie prác a ďalšie by ostali mne.

V ďalšom pokračovaní napíšem prvé skúsenosti s realizáciou.

Time management - Praktické skúsenosti - 1. Časť

V poslednom čase mám stále viac práce a stále menej času na rodinu, koníčky, či známych. Pri potrebe riešiť túto situáciu sa mi dostala do rúk kniha od Tima Ferrisa: 4 hour work week. A tak sa mi zacala vkrádať do hlavy myšlienka, že všetko sa dá robiť inak

Dnes zhrniem podstatu myšlienky. V nasledujúcich častiach sa budem venovať praktickej aplikácii tak, ako ju využívam ja, bod po bode. Ako budú pribúdať naplnené kroky, tak budem pripisovať svoje skúsenosti.

Tim Ferris vo svojej knihe popisuje tzv. nový typ bohatých ľudí. Takíto ľudia rozoznávajú časové hľadisko investície. Majú peniaze nie preto, aby mali peniaze, ale preto, aby si užili život. Veľa cestujú, a prácu majú čo najviac zautomatizovanú. Nejde teda o to, čo najviac pracovať za účelom zbohatnúť, ale vymyslieť systém práce, ktorý bude pracovať sám. Buď delegovaním, alebo automatizovaním. Inšpirovaný touto myšlienkou som sa rozhodol stanoviť a urobiť kroky, ktoré budú viesť aj k môjmu odchodu z aktuálnej práce.

Najskôr teda zhrniem podstatné body, ktoré som sa rozhodol aplikovať vo svojej aktuálnej práci.

1. Identifikovať obmedzený počet typov práce
2. Určiť, ktorý typ práce je opakujúci sa, prípadne je pre iný dôvod delegovateľný
3. Nájsť pre rutinné a opakujúce sa práce systém
4. Systém automatizovať, alebo delegovať
5. Užívať si voľno získané delegovaním, alebo automatizovaním
6. Voľno využiť na začatie podnikania. To samozrejme budem viesť opäť tak, aby bol dobre zavedený systém. Bez neho nemá zmysel rozbiehať podnikanie.

V druhej časti popíšem spôsob, aké som určil typy práce a neskôr praktické skúsenosti a prínosy.

Nový liek na stres

V predchádzajúcom článku som popísal, ako sa možno vyliečiť z bežných chorôb. Vďaka bojovému umeniu, ktoré som prednedávnom začal cvičiť, som sa dostal ku spôsobu, ako sa vyrovnať so stresom.

Kde som k tomu prišiel

Úplnou náhodou som sa pred rokom a pol dostal ku cvičeniu Systema. Je to ruské bojové umenie, ktoré má korene niekde v desiatom storočí. Rozvinuté bolo v dvadsiatom storočí komunistickými špeciálnymi jednotkami špeciálneho nasadenia (SPECNAZ). Viac z histórie Systemy tu.
Na moju radosť sa Systema nezaoberá len bojom, ale hlavne prinípmi ako je uvoľnenie, správny postoj, práca s priestorom a pod. V rámci týchto princípov trénujeme spôsoby, ako sa čo najrýchlejšie dostať z ľaku, stresu, či bolestivého úderu. Cvičíme veľa cvikov zameraných na uvoľnenie a jeden z nich teraz bližšie popíšem.

Ako nedýchať

Postup pri cvičení je nasledovný:
1. nadýchnete sa tak na 80% celkovej kapacity pľúc.
2. držíte dych až do fázy tesne pred odpadnutím.
3. tesne pred odpadnutím urobíte prudké výdychy a nádychy. Nádych nosom, výdych ústami. (3-5 krát)
4. následne sa nadýchnete z hlboka, opäť nádych nosom, výdych ústami, až sa dostanete do kľudu

Opakujete so zadržaným dychom vo výdychu.

Prečo to funguje

Teória je, že v prípade zadržania dychu sa začne vylučovať kortizol. To je hormón, ktorý sa vylučuje, keď sa bojíte o život. Ak máte strach o život, tak vás stres v práci naozaj netrápi. Podľa mojich skúseností a skúseností mojich spolucvičiacich, je toto jeden efektívny spôsob ako "vyliečiť":
- zažívacie ťažkosti
- únavu z prepracovania
- stres
- nábeh na depresiu

Pri dlhodobom používaní tejto techniky je možné, že objavíte ďalšie pozitívne účinky. Telo sa totiž začne postupne uvoľnovať a zrazu zistí, že niektoré choroby "nepotrebuje". Odporúčam vyskúšať.