Už som to čítal na viacerých miestach. Je naozaj dôležité robiť si poznámky. Veľa velikánov si robí poznámky z toho, čo robia, čo im prebieha hlavou, prípadne o tom, čo bolo úspešné a neúspešné. Že je to len náhoda? Že by si mohli robiť poznámky aj keby boli neúspešní? Nemyslím si.
Napríklad taký Edison. Je známy výrobou žiarovky a neúspešnými pokusmi. Vraj mal 10 000 pokusov, ktoré boli neúspešné. On ich však za neúspšné nepovažoval, pretože vraj len našiel 10 000 možností, ako žiarovka nefunguje. Čím je však Edison známy menej, sú jeho zápisky. Písal si poznámky o všetkom čo robil. Ono sa to pri spätnom pohľade zdá ako samozrejmosť. Veď keď robí takú prácu, je samozrejmé, že si o tom robí poznámky. Lenže je to naozaj také samozrejmé? Stačí sa pozrieť sám na seba. Robím si naozaj poznámky o svojich nápadoch, realizáciách, úspechoch či neúspechoch?
Každý vedec si zapisujem svoju prácu. Všetky svoje pokusy. Presný postup ku každému pokusu. Ak sa mu totiž jeden podarí, vie sa vrátiti k úspešnému postupu.
Keď si porovnám svoje naozaj plodné obdobia s obdobiami kedy som až taký plodný nebol, je zrejmé, že mám popísaných oveľa viac strán pri plodnom období. Začínam sa ku tomuto obdobiu vracať. Začínam si písať poznámky o tom, čo som sa dozvedel, dočítal, čo z toho pre mňa vyplýva a čo musím urobiť, aby som sa pohol ďalej. Takéto zapisovanie si poznámok má niekoľko výhod:
- Človek si usporiada myšlienky. Keď sú myšlienky na papieri, zrazu sa objaví, čo dáva zmysel, a čo je len blábol.
- Odrazu sú známejšie jednotlivé kroky a človek sa cíti istejšie, keď nemusí len tak tápať.
- Ku poznámkam je možné sa neskôr vrátiť a porovnať si skutočnosť s očakávaním.
- Ku mojim poznámkam môže dodať ďalšie veci niekto iný, čím sa môže získať nový obraz na vec.
- Tá "iná" osoba môžem byť aj ja sám s odstupom času, kedy získam nadhľad nad vecou.
- Ako už bolo spomenuté vyššie, v prípade úspechu mám zrazu návod, ktorý môžem aplikovať viac krát a znásobovať tak úspech.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára