Linux mi zachránil počítač

Začalo sa to v čase, keď som chodil večerne na výšku. Začal mi haprovať počítač a nemohol som nájsť príčinu. Bolo treba robiť práce do školy, a už pomaly nebolo na čom. Počítač slúžil naozaj dobre a dlho, ale postupne začal vynechávať. Napríklad nechcel sa spustiť. Niekedy sa rozbehol bez problémov a niekedy len po tú časť, keď už vidno tapetu, ale nebolo vidno ikonky. Proste s počítačom veľa problémov a roboty ktorú treba urobiť, ešte viac. Keďže som škrob, nechcelo sa mi vyhadzovať peniaze za nový Windows. Začal som sa teda obzerať po alternatíve. Už neviem čo bol prvý impulz, koniec koncov ani veľa iných možností nie je, každopádne som si na svoj desktopový počítač nainštaloval Linux, konkrétne Ubuntu. V tom čase som o Linuxe vedel málo. Resp. nič. Keď som sa začal bližšie s týmto systémom oboznamovať, prišlo ku konečnému rozhodnutiu.

Výber distribucie

Linuxových distribúcií (verzií) je niekoľko stoviek. Aby som si vybral tú správnu, mal som niekoľko kritérií:

1. Vek môjho počítača - v tom čase mal štyri roky a už v čase nákupu nebol práve našlapaný

2. Neúplným vybavením počítača - grafickú kartu mám integrovanú, zvukovú kartu mám integrovanú, ramka vtedy tiež bola len 0,5 GB

3. Mojou neznalosťou problematiky Linux

Mal som teda požiadavku na systém, ktorý nemá veľké hardvérové nároky, má veľkú komunitu, vďaka ktorej bude riešenie akýchkoľvek problémov spojených s inštaláciou a prevádzkou systému čo najrýchlejšie a najefektívnejšie. Zároveň mala byt distribúcia čo najviac "user friendly". Ako som písal, všetkých distribúcií linuxu je niekolko stovák (áno, správne, niekoľko stovák) zúžil som výber len na niektoré mainstreamové:

 1. Ubuntu - napriek tomu, že to bola veľmi mladá distribúcia, môže sa pochváliť najprívetivejším prostredím, pričom v ničom neuberá z linuxackej slobody a myšlienky.

2. Fedora - jedna z najprogresivnejsich distribúcii. V každom vydaní zvyknú mávať novinky, ktoré sú až revolučné. Spoločnosť Red Hat, ktorá podporuje vývoj Fedory je jednou z najinovatívnejších firiem na svete podľa Forbes.

3. Debian - distribúcia, na ktorej základoch stojí aj Ubuntu. Je známa prepracovaným systémom balíkov (programov) ktorých je obrovské množstvo - 37 500.

4. OpenSUSE - pre túto distribúciu nemám žiaden superlatív, ale je to jeden z najviac použivaných distribúcií na svete. Nevýhodou je slabšia komunita v našom regióne, čo samozrejme nemusí uberať na jej kvalite, ale chýba Slovenská lokalizácia.

Ako prvú možnosť som si vybral, hádajte ktorú distribúciu. Áno bolo to Ubuntu a pri tom som ostal až do teraz. Dôvod je jednoduchý. Spôsob akým komunikujú ubunťáci s "klientmi", teda používateľmi svojho produktu. Zameranie sa na užívateľskú jednoduchosť. Stačí si pozrieť webové stránky jednotlivých distribúcií. Vidieť obrovský rozdiel. Ako tak ma oslovili len Fedora a Ubuntu. Keďže Ubuntu má väčšiu komunitu a bol tiež odporúčaný ako vhodný pre začiatočníkov, neváhal som a použil som Ubuntu.

Záverom

Nainštalovať Ubuntu nebolo určite také ľahké ako sa na začiatku zdalo. Treba nastaviť partície, nainštalovať kodeky tretích strán aby hrali mp3, ak chcete mať kompatibilný typ písma s MS programami, rovnako treba nainštalovať fonty. Po počiatočných starostiach však už Ubuntu na mojom počítači beží a dokonca som mal zdarma také programy ako R, Weka, čo sú štatistické nástroje, ktoré normálne stoja ťažké tisíce a tu sú zadarmo. Ubuntu určite môžem odporúčať, najmä ak:
1. máte starší počítač, chcete ho využiť a nechcete investovať do MS Windows
2. chcete sa pohrať s počítačom, jeho nastavením a používaním. Linux vo všeobecnosti je veľmi customizovateľný a má veľa možností
3. chcete byť hackerom. Mám na mysli hackera, ktorý sa snaží veci prispôsobiť na svoj obraz. Linux je na takéto veci naozaj ako stvorený
4. máte mini PC s androidom a chcete ho využívať ako normálne PC. Android je konštruovaný pre mobilné zariadenia a na PC nie je vhodný. Ak v mini PC zmeníte operačný systém na desktopový Linux, máte takmer plnohodnotný počítač. To takmer je tam preto, lebo to záleží od možností, ktoré využívate. Nadupaný herný počítač samozrejme nenahradí, ale na bežnú kancelársku prácu je postačujúci.